Je 4:20 a my vyrážame so Smokovca do náručia čierno čiernej tmy.
V svižnom tempe prefrčíme cez Hrebienok kde nás už pohltia hlboké Tatranské lesy.
O 5:30 sme dorazili na Zámkovkého chatu. Všade je ešte ticho, celá chata spí.
Bibka si dáva malé občerstvenie....
... a potom sa jej zdalo že som mal skroteného orla....
.... ba dokonca, že sme sa objímali! :o)))
Tempo sa nám darí držať v celku dobré a tak nás prvé lúče dobehli až na hranici kosodreviny.
O 7:00 už raňajkujeme pred Teryho chatou 2015 n.m.n.
Po 15min raňajkách opúšťame chatu aj turistický chodník.
Jeseň sa už hlási čo je cítiť na skrehnutých rukách.
Ľadové štíty.
Po chvíli vchádzame do žľabu a rýchlo naberáme výšku.
Zatiaľ sa nenavezujeme, ešte necítime tú potrebu.
Ešte pred necelými dvomi mesiacmi tu bolo množstvo snehu.
Len pre porovnanie, záber z toho istého miesta.
Dnes tam ostalo len toto :o)
Pred nami sa žľab rozdeľuje. Ľavá vetva smeruje do Bachledovej štrbiny, my však pokračujeme vpravo do Jordánovej štrbiny.
Aha, aká to náhodička. Ktosi tu stratil novučičkú osmičku.
Vrchná časť žľabu je riadne rozpadnutá, takže veľký pozor na to čo chytáme a stúpame.
V severnej stene Poslednej veže už prišli na pomoc aj reťaze.
Náš cieľ je už na dohľad.
Krásne výhľady ne Belianky.
V poslednej štrbine. Je široká len 2 metre, na sever a juh padajú strmo dole úzke žľaby a na východ a západ zase stoja v ceste strmé steny.
Bibka opúšťa poslednú štrbinu.
Bibs obdivuje niekoľko 100 metrovú kolmú stenu padajúcu do Teryho kuloáru.
Tu už začíname stúpať na Lomničák.
Krásne vzdušný komín preistený kramlami.
Z hĺbky Medenej kotlinky nám fúka vietor do chrbta.
Spätný pohľad na hrebeň medzi nami a Pyšním štítom.
Mali sme veľkú radosť keď sa zrazu pred nami objavila budova observatória.
Bibka na vyhliadkovej terase.
Vidlový hrebeň a Kežmarský štít zabránili oblačnosti preliezť do doliny Zeleného plesa.
Lomnický štít 2634 m.n.m.
5 Spišských plies, vzahu Gerlach, ťavička na pravo je Vysoká a úplne vzadu Kriváň.
Spišské plesá a Teryho chata kde sme ráno raňajkovali.
Krátky obedík a rýchlo dole. Neujde našej pozornosti, že sa s lanom cez plece stávame stredobodom pozornosti.
S každým zostúpeným metrom pribúdajú aj zvedavci na balkóne.
Nevidel niekto môjho spolulezca??
Začínam zliezať Emericiho nárek.
Už je vidieť turistický chodník z Lomnického sedla na Veľkú Lomnickú vežu.
Lanovkáry.
Pohľad na Skalnaté pleso.
Ešte zliezť menšiu platničku a budeme na chodeckom teréne.
Súťaž: Nájdi Maťa :o)
Bibka v dave turistov na Veľkej Lomnickej veži.
Spätný pohľad na Lomničák.
protilavínové zábrany nad zjazdovkou.
V Skalnatom plese nie je skoro žiadna voda! :o(
Takto dopadne Tatranská žula keď ju trafí blesk. Tak ako potom dopadneme my?
Celé stovky m2 zničenej a vybágrovanej kosodreviny z dôvodu jednoduhšieho zasnežovania zjazdovky. Chcelo sa mi plakať páni ochranári !!!
Popri Skalnatej chate, magistrálou popri Zámkovksého chate a cez Hrebienok späť do Smokovca.
Odtiaľ prichádzame.
Pokrčení ostávame spať v aute na parkovisku.
Ešte, že máme také priestranné auto :o))
Asi po 2 hod. spánku, unavení viac ako večer vyrážame opeť cez Hrebienok, tentokrát na Zbojnícku chatu.
Baby nám vraj vedia zamotať hlavu, jemu ju však niekto rozmotal :o)
Pri Rajnerke odbáčame smer Zbojbíčka.
Po "dobrom" spánku nemáme tempo ani zdaleka také ako včera.
Budeme radi ak sa dostaneme aspoň na chatu :o)
srandičky?...
Je celkom chladno, mraky sa podchvíľou prevaľujú cez končiare a vietor ponad Vareškový hrebeň privieva kvapky dažďa.
Už sa blížime k Zbojníckej chate.
Keďže sme boli vyčerpaní a nevyspatí nestíhali sme dostatočne skoro doraziť na chatu...
... a tak pôvodný plán vyliezť Keleho cestu na Javorový štít zlihal.
Tak sa ideme aspoň pozrieť pod nástup.
Detailnejší záber na pilier.
Nakoniec sme boli aj radi, že to nevyšlo, lebo začal fúkať tak silný vietor až sme mali problém s rovnováhou. Nechcel by som to zažiť v stene pri zlaňovaní.
Nástup sme našli bez zaváhania.
Cestou na chatu sme ešte objavili skvelý bivak do budúcna.
Polievočka na chate bola geniálna.
Cestou dole sa počasie umúdrilo.
Prekrásne horce sú v plnom kvete.
Na zajtra už hlásia dážď a tak to v Tarách nazatiaľ balíme.
Cestou domov sa Tatry už začínajú definitívne zaťahovať.
