Vdaka dokonalej logistke sa podaril prijazd do blizkosti Canezei (http://maps.google.com/?ie=UTF8&ll=46.474931,11.773953&spn=0.022107,0.055747&t=h&z=15) o tretej v noci. Do spacakov sme zaliezli o 3.20. Rudo vdaka vybornej vybave v spanku zmrzol a preto ma preventivne zobudil o 5.50. Tento fakt poznacil cely den.
Zelena oznacuje nastup na Marmolada Rocca. Zlta je lyzovacka dole. To bol nas neplanovany program na nevyspaty den.
Pocasie napriek predpovedi potesilo nase mysle a zlepsilo naladu. Ambiciozny program na dnesny den bol vyslap 600 vyskovych metrov na chatu Pian de Fiacconi (2650 mnm).
Cestou hore sme nasadili drtivo pomale tempo. Ale aj to sa ukazalo ako zbesilo rychle, pretoze Rudovi lepil sneh na pasy. Kedze som rodeny dobrak, nad chatou som si zobral jeho lyze s lepiacimi pasmi a spachal tak prvy z mnohych dobrych skutkov.
Na chatu sa da dostat aj lanovkou - stojackou. Samozrejme aj chata aj lanovka boli v case nasej expedicie vypnute. To malo za nasledok prijemne odcerpavanie sil a moznost vychutnat si nenarocne stupanie.
Tu by mozno Miro Peto nasiel nejednu peknu a logicku liniu.
Chata znamena legalnu moznost zastavit a obcerstvit sa z vlastnych malych zasob. Nad chatou vidno nas ciel - Marmolada Rocca. O tom ze je to nas ciel sme vsak v tomto momente netusili.
Ano, to v pravo je Marmolada Punta Penia, hlavny vrchol lekvarovej skupiny.
Na druhej strane doliny by sa tiez dalo daco polyzovat.
Rudo siaha na dno svojich sil opakujuc rozne vulgarizmy.
Zaverecny stupak na vrcholovu stanicu lanovky (a zaroven koniec trapenia). Cestou hore som sa snazil dobehnut 66 rocneho skialpinistu (ta bodka). Podarilo sa! Amater...
Rudo daleko umiera daleko vzadu.
Na vrchole bol okrem 66 rocneho chlapika vlavo aj jeho kamos vpravo.
Fotka so skialpovym matuzalemom. Kto uhadne jeho vek?
Cestou dole Rudo srandovne skace z preveja.
Ale potom to strasne rozbali.
Sneh v hornych partiach bol fajn
Cim nizsie, tym bol sneh tazsi. Dole uz to bola uplna sracka.
Este pohlad spat na lekvarove kopce. Vlavo nase obluciky.
Skalne kulisy a Rudo
Zaverecne metre v dobrom snehu.
Blizime sa k parkovisku.
Po 9 hodinach za volantom, 2 hodinach spanku, 1200 metrov stupania a lyzovania - zasluzene smskovanie.
Homosexualna tema alias oddych na dvojke izbe v hoteli Ai Serrai v dedine Sottoguda (25 eur osoba/noc s ranajkami).
Canale Staunies z Monte Cristallo. 1500 vyskovych metrov lyzovacky. A predtym stupacky.
Next day. Ideme lyzovat kanal. Aj Rudo, ktory sa oznacuje za orientacneho guru, musi obcas pozriet do mapy, aby sme sa aspon priblizne dostali kam chceme.
Boris ukazuje, kde uz bol.
Cesta do kanala zacinala nenormalne sirokym vyschnutym korytom rieky. Boris a Matus sli peso par sto metrov k chatke na zaciatku tiesnavy
Cestou k chatke sme cumeli do sustavy kanalov.
Rudo a Michal (s prilbou na hlave) sli napriek zakazu korytom. Subaru, ides!
Subaru nemalo problem aj ked sme cakali ze bude mat.
Nekonecne chystacky. Chlapi, treba trenovat to balenie!
Osviezujuci ranny pochod sutrovym dnom doliny sprijemnoval dazd a caste prechody riecky.
Michal na chvilu prerusil smskovanie a kraca cez rieku - potok.
Vypadnute laviny vestia bezpecny vyslap a zjazd. Bezpecny ale vycerpavajuci.
Toto budeme lyzovat...
Chlapi slapu a nevedia aky vycerpavajuci bude dnesny den.
Tadial vedie cesta do zlabu vlavo (neviem ako sa vola). Ide vyssie a je trosku sirsi ako nas kanal. Mozno aj strmsi. Mravec tam chcel strasne ist, ale kedze je demokracia, nesli sme tam.
Prestavalo prsat, zacalo snezit.
Zacina laviniste. Nasadzujeme lyze na ruksaky a bez maciek stupame az hore. OK, niektori si mozno macky dali.
Tu Rudo este vladze.
Tu vladze aj Boris a Mravec. Ale uz menej :)
Rudo imituje strasny sklon. V skutocnosti bol sklon nie viac ako 50 stupnov a prevazne 40.
Cestou hore sa hmla nad nami niekedy zmilovala a dovolila nam pozriet sa, kde vlastne sme.
Tu Rudo uz prestava vladat. Tvrdiac ze mame pred sebou mame maximane 250 vyskovych metrov sa vsak stimuluje k maximalnym vykonom. Keby vedel, ze mame pred sebou 500 vyskovych, zosmutnel by.
Vycerpanie - sialeny usmev.
Je to fatamorgana alebo realita? V hmle sa necrtaju gorily ale horna stanica lanovky.
Unaveny ale stastny.
Zaverecne metre mali pekny sklon. Vdaka dlhym noham tento usek preslapal Rudo.
Hore bolo nie teplo.
Z druhej strany kanala vedie lanovka. Treba prist v zime!
K winterraumu bolo treba este doslapat par metrov. Pre niektorych zivotny vykon.
Tu Michal este nevie, co sa stane s jeho novymi lyzami. Pozerame na neho z winterraumu.
Michal uz vie, co sa stalo s jeho novymi lyzami a vola do obchodu, kde ich nekupil :)
Dynastar Mythic Rider - toto sa moze stat pri odliepani pasov.
Okrem winterraumu je v sedle aj pekne Rifugio. V popredi Dynastar.
Zaciatok kanalu.
Lyzovacka kanalom. Rider Miso. Ak je dobre pripojenie, treba nastavit vpravo hore HQ video a velkost original (tlaciktko Google vpravo dole).
Cert Rudo.
Cakame kym sa zvysi viditelnost. Pretoze je teraz len par metrov.
Gorily v hmle.
Boris
Boris drti.
Michal
Boris drti II
Mravec drti
Mravec drti II
Mravec drti III
Mravec drti - navrat krala
Mravec v narocnom terene.
Mravec tuho rozmysla ako lyzovat tento bordel.
Mravec hlada zvysky sil a lyzuje bordel.
Fab 4 po uspesnej akcii. Sledujte Rudove oblecenie. To je jeho soferska uniforma.
Cestou na oficialny parking este sledujeme krasne panoramata.
Nastup a zostup z Marmolady Punta Penia. To je program nasledujuceho dna.
Michal po exkluzivnej noci vo svojom Fiate 20 minut od nasho hotela. Tato rebelia neostala bez nasledkov.
Zniceny po vcerajsom kanalovom vystupe stupa Boris k hornej stanici lanovky.
Aj Rudo bol zniceny. Stupa neochvejne hore.
Nastup na severnu stenu Marmolady zacina vlavo vzadu za tymto skalnym masivcekom.
Mravec v stupani severom.
Sklon zacina stupat a viditelnost prudko klesa.
Tu este nieco vidime. Napriklad Borisa s ultraheavy ABS batohom.
Hore je sklon uteseny, cca 50 stupnov. Bohuzial prestavame vidiet viac ako 10 metrov.
Nekonecne cakanie na prezutie partakov. Ako je mozne touto cinnostou stravit 20 minut? Nevie sa.
Lyzovacie fotky zo severu Marmolady nie su, pretoze bola takmer nulova viditelnost. Tu je Mravec a Rudo v dolnych partiach zjazdovky od chate de Fianconii.
Fab 5. Matus, Rudo, Rudo, Mravec a flying Boris.
Nas base camp v Sottogude.
Cervena je nastup, modra je draha laviny a zlty krizik je miesto kde nasli mrtveho Taliana.
Masiv Tofany.
Zaciatok slapania bol dost strmy, dokonca som sa zadychal!
Prijemne stupanie ako v Patagonii (tvrdi Mravec).
Sneh bol ufukany tvrdy.
Nie, toto nie su Tatry.
Skupina talianov lyzuje typicke alpske snehove plane, ktorych je v tatrach tak malo.
Rudo sa tvari ze stoji na nejakom stranom vrchole. Ale nestoji.
Rudo sa tvari ze sa chce podelit o salamu s vtakom. Ale nechce.
Tuto vidno drahu laviny v ktorej zahucali pred par minutami Taliani. Jeden neprezil. Zlab koncil cca 50 metrovou skalnou stenou-trhlinou.
Namachrovani zachranari a vyplaseny Talian (ten zavolal z mojho mobilu helikopteru). Pes zjavne nechapal vaznost situacie a zaujimalo ho len aportovanie snehovych guli.
Prichadza dalsia helikoptera.
Taliani v akcii.
Toto je skalna trhlina ktorou koncil zlab. Pozorne oko vidi dole lavinovy nanos, ktory sme s Borisom prehladali a nic nenasli. Okrem palic a lyzi. Zatial hore na konci zlabu posobil Rudo a Mravec - tiez hladali a nenasli. Mrtveho taliana nakoniec nasla helikoptera v tej trhline.
Na akcii sa zucastnila cela svorka zachranarov a prisli aj novinari.
Mudrujueme nad mapu.
Helikoptera strieda helikopteru. Ale nicomu uz nepomohli.
Cestou domov este fotime
Neviem co je to.
Toto je asi Tofana
