Cez Hron treba...keďže Anino nevzal čln, tak železničný most. Našťastie jednokoľajka a opodial traťový kosiaci mechanizmus :)
Dary prírody. Bager opodiaľ prosím ignorujte.
Kozárovská pamätihodnosť no 1.
Rovno, či do kopca? Rovno je správne, do kopca sme šli my.
Tak prvý výhľad je prvý výhľad, akokoľvek trápny.
Oddych pred stupákom dňa. Tesne po padáku.
Prvé značky po Kozárovciach a hneď tri. Kto ich prvý nájde, má u mňa Cola Locu.
Žabia omladina a pierko.
Kus serióznejší výhľad spod Priesilu.
Kráľovstvo trávy.
Ministrom.
A z kukly vylieza krásny ružový motýľ.
Mesiac bol divný. V noci nedal spať a ešte aj cez deň strašil.
Ranná pedikúra je pre život nevyhnutne dôležitá.
Zátišie s Aninom. Alebo Anino so zátiším?
Však tam pôsobia ako dodatočne dolepení?
Miška vyzerá, že vie, kam ideme. Ale houby, len sa rehoce na názvoch ako Vindišlajtňa.
Peťo tvrdí, že tá soľ vôbec nie je slaná. Ešteže aspon zvieratkám (najmä muflónom turistickým - modroznačkovým) chutí.
Kubo a strom - počiatočná nedôvera.
Kubo a strom - dokonalá harmónia
Neslýchané! Miška vedie!
Kto mu zlomil väzy?
Veľmo príjemná lúčka pod Uhliskami.
Keby si dakto všímal rázcestník, vie, že ide blbo...
Protentokrát správny smer.
Aby bolo jasné, čo sme to za školu.
Miestny úrad Uhliská - matné spomienky z ledva ôsmich rokov.
Teta je milá a ochotná, bohužiaľ nahluchlá. A nechápe, že ideme pešo a spíme v hore.
Čaro civilizácie - ruská zmrzlina za 28,-.
A okrem toho Cola Loca za 2 sk deci. Nestojí za to.
Zisťujeme, že pôvodny plán nie je až taký naj.
Dedinská idylka.
Modelka Kubo.
Len vedro chýbalo.
Čarovný domček.
Tak tu? Či ďalej?
Nerada opakujem komentáre, ale...modelka Kubo.
Luxus v podobe rovnej a pekne pokosenej trávičky miestneho ihriska uprostred prírody.
Ale stíhli sme sa spakovať, kým prišli futbaluchtivé deti.
Príroda a 50Hz...
Minimravenisko.
Vpravo dole - základňa mimozemšťanov.
Vysoká vo Vysokej.
Mierne ožratý stĺp.
Nečakaný závan globalizácie.
Sitno - podeň ideme.
Hlavná základňa mimozemšťanov.
Majú Peťa!
Podopiera strom, aby náhodou nespadol.
Dôkaz, že aj ja som bola. Vraj 650 m od stredu Počúvadla. To by ale nesmelo existovať Lipovie!
Čo robia lesníci v lese? V skratke...nič.
Tak dole pod tým zrázom, tam sme boli. Našťastie sme to nešplhali, ale obchádzali.
Kozlík.
Somárik krásny, modrooký, ale fotiť sa nechcel...iba hladkať.
Poník papá Miške frizúru.
Vysnené Počúvadlo.
Fotka síce zlá, ale tá kompozícia odfotených!
Dobrý deň, my sme vám spali na ihrisku, nedáte nám ešte aj vodu?
Ešte sme NEboli na Sitne.
Pred Tatárskou lúkou.
Jeden z najvyšších výhľadov.
Peťo bol na Petrovom vrchu.
Schody na štýlovú rozhladňu.
A predsa sa niečo volá po mne! A nie je to Pamätná izba Andreja Kmeťa.
Škvrny nie sú z môjho objektívu, ale z okna.
Ostala po nás pamiatka.
Jeden z bezpečnejších Peťových skalných počinov.
Bola som rýchlejšia ;).
Sitniansky hrad (teta nepatrila k nám).
Ilija - jedine pekná krčma a kostol. Škoda, že sme ho nepozreli.
Sitno - opačný pohľad.
Jablká, slivky, mirabelky a černice...vitamínov bolo dosť a dosť.
Sytniansky?
Trocha kultúry a histórie - Svätý Anton (nie Anino)
Ja nikam nejdem a basta!
Už ma ne...foť!
Nevinne vyzerajúce dno tajchu v Banskom Studenci.
Ešte stále. Potom som pochopiteľne nefotila.
Ráno už je sucho.
Upozornenie - toto nie je stan a už vôbec nie pre dvoch. Nevmestí sa tam ani jedna karimatka. A ani postaviť sa to poriadne nedá...
Pročbychom se netopili/nepotili.
Poslucháč 1.
Poslucháč 2.
Vzorkovník predajne s farbami a lakmi.
2 in 1 - zastávka a skokanský mostík.
Vysvetlí mi niekto, čo presne mysleli tou reštauráciou?
V roku 1843 sa majiteľom...blablabla...od roku 1917 sa...blaaa.
Miška zíva 1.
Kubo, zlatobyľ a železničné stĺpy - desná romantika.
Miška zíva 2.
Český plecháčik, čo nás odvezie domov a zároveň spraví vlasom profesionálnu fúkanú.
