História sa opakuje - prvé černice a ja som mohla čakať celé minúty, aby som Kuba odfotila, ale márne.
Zwadroň
Haháá, tu vidno, že som bola prvá :P (ale len na stúpaniach...)
Poriadne si všimnite nápis (mimo a riadne? mimoriadne!) a predstavte si k tomu tú Titanicovú hudbu.
Dôkaz, že sa v tom svetle dalo v pohode fotiť. Červená krakulka strikes back!
Vytúžený obed na Rycierke.
Ešte sa usmieva, ešte nespoznal čaro krehkých talianskych sušienok (kilo za euro)
Zoznámte sa, moj dôverný kamarát Jozef, sotva sme sa spoznali, už mi sedel na kolenách.
Mimo a...?
Zátišie s hrncom na Priehybku.
Mamííí a prečo zase hore?!
Kameň informujúci o tom, akí páni sa sem vyteperili. Ale čo chudáci robotníci čo ho sem vyniesli?
I keď nie priamo z prameňa, dobrá voda. Nik negrcal.
Ale sa mu smeje, nevidí tu radosť za sebou.
Večer z Krawcowho Wierchu.
Aaaa... fotia ma, sakra, ako sa mám tváriť?
Jediná fotka, kde sa Kubo neksichtí - asi nedáva ten multitasking ;) Ale rozhodne nice.
Maťo sa naučil základnú vec - lyžicu mať vždy pripravenú!
Ráno nevyzerá optimisticky, ale aspoň neprší.
Čaro nechceného.
Po prechode čučoriedím v sandáloch.
Bizarný zápis šachovej partie?
Stále neprší, no padla hmla.
Čoraz hustejšia...
A tamto hore je Pilsko. Výhľad bol očarujúci, videli sme až Sydney, ani som ho nefotila, aby ste si neposlintali klávesnicu.
Ďalší pitný potok.
FAKT starý hraničný kameň. Čoho vlastne, Rakúsko-Uhorsko neobsahovalo Poľsko?
Tu sa chystá niečo veľké.
Ó áno - posledná večera z takmer všetkých zvyšných zásob o štyroch chodoch!
Kus suchého miesta na zaslepeným ramene colnice pri Oravskej Polhore nám dokonale poslúžil. Atmosféra silná.
Neostal po nás ani smrad. Len stolička.
Najväčšie dieťa skupiny.
Maťo chel detail na jeho vkusné pokrytie nôh...
