Sme v Perneku. Túra môže začať.
Anďo sa usmieva a všetci čakáme na turistu Ľuba.
Už bežííím...
Náš smer: Pernecké bane a Sedlo pod Javorinou.
Prvé kroky vedú okolo kostola...
Výhľad do neznáma...
Komu patria tieto tiene?
Stúpame a čakáme... Nessie, kde si?
Fakt, chlapci, kde je Nessie?
Vchádzame do lesa...
Obchádzame prvú turistikú prekážku, zatiaľ bez ujmy...
Po celý deň nás sprevádzalo krásne počasie.
Slnečné ľúče prenikajú cez koruny stromov.
Citát z opisu túry na stránke http://hiking.sk/: "Tesne pred ukazovateľom Staré bane preteká cez cestu potôčik...
...z vlastnej skúsenosti odporúčam obísť ho z pravej strany...
...v prípade dostatočne vysokých a vodeodolných vibramov sa dá aj zľava, je to ale bahenný kúpeľ."
Všetci sme potôčik obišli z pravej strany... Len náš Tomáško-Slniečko z ľavej :-)
Zastávka Staré bane. Nachádzame sa pri starých pyritových baniach.
A čakáme...
...čakáme...
...a naše Slniečko sa vyzúva:-)
Nazdravie, priatelia!:-)
Tomáško-Slniečko dostal od chlapcov čisté ponožky...
...a od okoloidúceho turistického páru sme získali igelitky.
Anďo si túto nečakanú turistickú zastávku užíva:-)
Ponožky, igelitky, šup s tým do topánok a ideme ďalej...
Aj takto sa dá ísť ďalej:-) Tomáško-Slniečko sa nedal týmto zážitkom odradiť.
Tu skoro zapadlo naše Slniečko... :-)
Šľapeme popri potôčiku.
Potôčik je sfarbený do hrdzava.
Žltá značka vedie k ďalšiemu bodu našej túry - sedlo Javorina.
Hríbiky.
Sedlo Javorina. Tu sa napájame na červenú Štefánikovu magistrálu.
Dosiahli sme najvyšší bod našej túry - Čmeľok (709 m n.m.). No, ale Anďo! Trochu rešpektu, sme pred vojenským vysielačom.
No, ale Juraj, ešte aj ty!
Vysmiaty Ľubko.
Majko a hríbisko.
Vojenský vysielač.
Ak sa dá niekam vyliezť, tak tam všetci vylezieme. Aj keď je to zakázané:-)
Prisahám, povolenie sme mali!:-)
Ožiarení/é sme si prečítali toto upozornenie:-)
Opúšťame vysielač a ideme si nájsť miestečko na oddych.
Tu, pri tomto krásnom výhľade, sme oddychovali...
...a meditovali.
Slnko svieti do Ľubových očí.
Zostupujeme na Pezinskú babu. A tu končí naša foto-story. Ďakujeme fotografovi Ľubkovi Šimašekovi za fotky.