takže začíname, toto je prvý večer v Sofii, a my sme sa po večeri vydali na prechádzku nočným centrom....
zaujímavá socha
budova divadla v Sofii
a naša prvá spoločná fotka na tejto expedícii... horný rad zľava: ja, Vladino, Janči, Atanas (chlapík u ktorého sme nocovali), Mareček, Soňa (Marečkova a Mirkina kamoška zo Sofie), Mirka, Tom dolný rad zľava: Nika, Kurik, Alpinka
ráno na Atanasovom balkóne (takto fajne sme tam spali)
pri stavbe prezidnetského paláca, našli takéto ruiny, takže palác je dookola, a ruiny sú na prezidentskom dvore
náš autobus zo Sofie do Skopje, rozlúčka s Atanasom
nasledujúce ráno, pohľad na Skopje
Kamenný most cez rieku Vardar v Skopje
pevnosť "Tvrdina Kale" v starej časti Skopje
a celkom príjemný parčík v pevnosti
pohľad na "modernú" architektúru v Skopje
vľavo je náš hostiteľ v Skopje - Vladko
pavoslávny kostolík "Sveti Spas" ktorý je postavený čiastočne v podzemí, takže sa do neho vchádza schodíkmi dolu (v období osmanskej nadvlády nebolo možné aby bol kresťanský kostol vyšśí než mešita)
námestie v Skopje
toto som si odfotil len kôli tomu množstvu macedónskych vlajok...
budova bývalej železničnej stanice v Skopje (momentálne múzeum) budovu a časť mesta zničilo zemetrasenie v roku 1968, hodiny zastali presne ked zemetrasenie začalo, odvtedy ukazujú tento čas
u Vladka doma, tu sme strávili dve noci...
pripravovaná hostina
a darček - slovenská Borovička
Bucko
a nejaké hry
pohľad na náš prechodný domov
večerná vychádzka na kopec s výhľadom na Skopje
zvláštny strom - je dutý a vnútri v dutine vyviera minerálna (zázračná) voda
nočné Skopje
umelý slalomový kanál pri ústí kaňonu Matka
kaňon Matka, a vodná nádrž
chodník pozdĺž kaňonu vytesaný do skalného brala
vcelku adrenalínový úsek, bolo to dosť vysoko nad hladinou
varenie obeda pri jazere
kultový varič "Balkan gas"
náš kemp v kaňone Matka
rozhosli sme sa ísť a druhú stranu kaňonu a prezrieť si bývalý kláštor v sedle naproti
obchádzka jazera by bola dlhá, takže sa sa previezli na loďke
oslík pri vchode do kláštora
výhľad z kláštora
silným slnkom vysušená lavička
kostolík
takto vysoko to bolo (dolu vidno kúsok jazera, odkiaľ sme prišli)
obyvatelia bývalého kláštora
stanica v Skopje
čakanie na vlak do Tetova
takto nás privítalo Tetovo, mesto v ktorom zhruba 80 percent obyvateľov sú albánci... rozdiel oproti Skopje je vidieť na prvý pohľad
interiér maľovanej mešity v Tetove
mäkkučký koberec, úžastne sa po ňom chodilo naboso
hra tieňov na Popovej Šapke
výstup na Titov vrch, ten šedivý chlapík je chatár z chaty kde sme spali, a vybehol s nami kúsok, ukázať nám cestu
cestu nám vysvetlil, takže sa lúčime, a ďalej pokračujeme už sami
porada s mapou
divé kone na obzore
a výhľady doďaleka, na Šar planinu
v pozadí náš cieľ, Titov vrch s rotundou na vrchole
Titov vrch 2748 m.n.m.
vnútro rotundy... kopec sa nachádza blízko albánskych hraníc, rotunda niesla známky poškodenia počas vojenského konfliktu
vrcholová fotka
inak nudný pohlad do doliny.... v skutočnosti je tam dolu pár divokých koní
hrebeňovkou spátky
zbytky vojenskej stavby (zrejme bývalý radar)
schodíkmi dolu sa nachádzala betónová podzemná miestnosť, kde bola zrejme obsluha radaru
Planinarski dom Smreka, tam sme spali dve noci
práve sme prišli do Maurova, ten starší chlapík vedel po česky, prehodili sme pár viet, dokonca nám dal svoje číslo a ponúkol odvoz v prípade potreby. Druhý z prava v pásikavom tričku je náš albánky šofér, ktorý nás viezol z Popovej Šapky do Maurova.
hľadáme vhodné miesto na kempovanie
jazero Maurovo
starý kostol v jazere, za bežného vodného stavu je čiastočne zatopený
no my sme si ho mohli vďaka velkým suchám detailne prezrieť
zaujímavý, trochu netradičný plot
vatra na brehu jazera
pohľad na jazero pekne zvrchu
toto vyzerá že sme sa vozili lanovkou, no nie je to tak... lanovka stála, chalani si tam len tak vyskočili posedieť
miestny modrý bodliak
pohľad na náhornú plošinu národného parku Maurovo
schádzame do dedinky Galičnik
dedinka je postavná vysoko v kopcoch
nočný pohľad na Galičnik z miesta kde sme kempovali
a nasledujúce ráno
kontakty s miestnymi
pred obchodom, čakáme na chlieb a raňajkujeme
v múzeu
a odtiaľto až dolu sme museli zísť, pekne po tej serpentínovej cestičke
Kláštor "Sveti Jovan Bigorski"
cesta z Maurova do Ohridu
nočné nábrežie v Ohride
raňajky na školskom dvore na zemi, máme burek s jogurtom
antický amfiteáter v Ohride
pohľad na Samuelovu pevnosť zo sterej časti Ohridu
macedónske poštové známky, kúpil som ich väčšie množstvo a tak som ich dostal v takomto peknom "balení"
privát u Boži, tu sme spali dve noci, za 5 EUR/osoba/noc (na schodíkoch v červenom je Boža, kako ste deca? dobro? nema problema, uživajte)
na loďke, smer albánske hranice a kláštor "Sveti Naum" asi 29 km z Ohridu
plavba trvala asi hodinu a pol
naša loď "Ilinden" v prístave
pávica s malými pávmi
kostol uprostred kláštora
poobedie sme strávili na pláži vedľa kláštora
takto sa hádžu žabky do Albánska :)
z prava: Alpinka, Tom, Kláštor :)
náš pieskový hrad
páv
toto je z dreva, vyrezal to chlapík do kmeňa spíleného stromu motorovou pílou, už neviem presne za koľko hodín, ale nebolo to veľa, tuším 43
odchádzame, posledný pohľad na kláštor
kapitán Vladino
Marek a Mirka
tot nás čakalo na námestí po návrate do Ohridu, toto tu vľavo je slovenská vlajka, a tam to v strede tancujú Prešovčania
výstup na Golemo jazero v národnom parku Pelister
prvé kone, ktoré sme cestou stretli
ďalšie kone, tieto však divoké neboli, ľudí sa nebáli
planinarski dom na Golemo jazere, tie bicykle patria českým bajkerom s ktorími sme sa v Macedónsku stretli tretí krát (mali sme skoro rovnakú trasu výletu)
náš kemp vedľa jazera, ráno bola skoro nulová viditeľnosť
výstup na najvyšši vrch pohoria - Pelister
na vrchole vysielač, ale viditeľnosť stále zlá..
a mraky sa trhajú
instantný odpočinok
pohľad na Pelister z údolia kam sme zišli
problém s Jančiho pasom na gréckych hraniciach, v pravo náš šofér ktorý "nema problema" s ničím
napätá situácia v aute
na terase nášho záhradného domčeka v Solúne (alebo Tesalonikách)
proste pohoda
petangový turnaj
nejaká veža, údajne bývalé väzenie, dominanta Solúna
originál grécky fastfood, celé menu bolo písané písanými gréckymi písmenami, takže až do poslednej chvíle sme vôbec netušili, čo si vlastne kupujeme... ale jedlo to bolo vynikajúce...
"preplnené" grécke pláže
náš penzión Tzitzifies
rozlúčková fotka na letisku, pred odletom domov
