batôžky cestujú
Tom na loďke
filmuje...
zaostrené bolo na čajku, a v tom do cesty vliezla táto teta... nuž čo už...
hmmm Kodaňská staničná momenkta
náš vlak cestou na sever...
uličku sme zapratali našimi vecami, a takto na zemi sme cestovali cca 13 hodín
další deň presun do dalšieho vlaku...
a v tomto vlaku sme prekročili polárnu kružnicu
obrovský drevený kostol, jeden zo symbolov baníckej Kiruny, práve kôli ťažbe čaká v najbližšej dobe tento kostol presun o pár kilometrov ďalej... (zo strechy je parádny výhľad na Kirunu, zo zadu je nezabezpečený rebrík, takže som sa tam kukol)
spoločná foto pri kostole, zľava Tom, Ja a náš hostiteľ Michal
drevená vežička (zvonica) pri kostole
obchodík so sobími produktmi, celý v jednom zrkadielku, nuž obzerajte sortiment...
tak takto vyzerá tá polárna žiar(ovk)a
škoda že je to fotené z mesta, veľa svetelného smogu okolo... ale v divočine mimo svetiel už bolo zlé počasie, takže musia stačiť aj tieto zábery...
a v skutočnosti niekoľkorát krajšie....
25.januára je ľadový festival, podobných ľadových sôch tam hojne pribudne
herňa vo vesmírnom inštitúte
a všeliaké šalené hračôčky
ako napríklad táto SPACEBALL
nuž výskum vesmíru je náročná vec, keď sa niečo len trošíčka inak vypočíta, skončí to na výstavke vo vitrínke
pre zmenu úspešné projekty...
názorné vysvetlenie vzniku polárnej žiary
a opäť vecičky čo sa vyhadzujú do vesmíru
perlový oblak, jav ktorý možno pozorovať len za polárnym kruhom (slnko nevychádza, iba takto osvetľuje oblaky vysoko v stratosfére)
budova vesmírneho inštiútu zvonka
icehotel - všetko je z ľadu, nasledujúce fotky iný komentár nepotrebujú...
Tom v hotelovej izbe...
príchod do Abiska
na obzore Lapporten
a priamo do divočiny - straight to hell
translation: the humility for the flower at the tree limit opens the road up to the mountain
tam v tom svetle dolu, opäť perlové oblaky, žiadna aberácia vo fotoaparáte, skutočne sú také dúhovo farebné, ba voľným okom ešte krajšie
cestou domov, psie záprahy
opäť cestovná idylka... (to vľavo na zemi je Tom)
Lundské bajky
