Ma štvali :( Stale lozili po tych vysokych muroch.
Este len zaciatok cesty na Alcazabe a uz nevlazdu. Este ze dodrziavali pravidelny pitny rezim, ktory som im naordinoval ja sam :)
Pitny rezim v plnom nasadeni.
Park v Alcazabe (maly, pekny, priestranny )
"Pomoooc". Ja som im hovoril nelozte po tych muroch.
Piš, pauza. Mirko nestihol dobehnut na WeCko.
Ja som tiez dodrziaval pitny rezim.
Zase ten Miro nieco vymysla. "Ako by som sa tam dostal , hmmm ?"
Tu ma vystrasil zase. Skoro ma vystrelo ked sa rozbehol na tento murik.
Slniecko svieti - ach jaj s cervenel som :)
"Božéééé prečóóó ?! "
Další suvenír čo chcel zobrať.
Prestavka pred vystupom na Gibralfaro.
Siesta.
Vchod do Alcazaby.
Olovrant v Gibralfare.
Najvyssi bod Giblarfara.
Velmi vzdialeny most.
V pozadi kde je ta vec podobna stlpu (ci majaku ) je plaz El Palo.
V pozadi futbalovy stadion Rosaleda.
Rozlahle hrady Gibralfara obdivovali turisti s roznych krajin.
Katedrala s Gibralfara.
Hradby a nadvorie Gibralfara.
Opet siesta po namahavej prechadzke. Vzduch cisty prijemne teplucko.
No ci pana :)
Nepadaj.
"Wrrr, ja to musim vytiahnut, berem domov!"
